XIX. prehliadka detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom
V sobotu 19. mája sa v Sarvaši konala XIX. prehliadka predstavení detských dramatických súborov. Hlavným organizátorom podujatia bolo Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti.
Veľký kus práce odviedla riaditeľka divadla Daniela Onodiová, ktorá zabezpečila bezchybný chod prehliadky a moderovala ju. Na akcii sa podieľali aj Osvetové stredisko P. Vajdu v Sarvaši pod vedením Ondreja Častvana a Slovenská základná škola v Sarvaši pod vedením riaditeľky Zuzany Medveďovej. Odbornú porotu už tradične tvorili skúsení divadelníci zo Slovenska: prof. Belo Felix, Elena Bakošová a Peter Hudák. Na súťažnej prehliadke boli prítomní aj predseda CSS Ján Fuzik a predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán.
Prví hostia a účastníci prehliadky prišli do internátu slovenskej základnej školy už v piatok popoludní, aby si mohli na javisku kultúrneho domu precvičiť svoje predstavenia. Prehliadka sa začala oficiálne v sobotu predpoludním v Osvetovom stredisku P. Vajdu. Ako prvé vystúpili deti zo Slovenského Komlóša s inscenáciou hry Udatný Baláž na motívy slovenskej rozprávky Pavla Dobšinského. Rozprávku zdramatizovali a režijne spracovali Anna Ondrejová a Zuzana Kočišová. Vtipnou formou zinscenovali príbeh pastiera Baláža, ktorý svojou šikovnosťou a bystrosťou prekabátil samotného kráľa a dostal za ženu princeznú a polovicu kráľovstva.
Potom nasledovali dve scénické miniatúry. Prvú naštudoval detský divadelný súbor zo Slovenskej základnej školy a gymnázia v Budapešti. Scénka pre dve herečky sa volala Nefunguje. Podľa námetu Haliny Pawlovskej ju spracoval Peter Hudák. Réžiu mala Miroslava Kovácsová. V tomto predstavení sme sa zasmiali na patáliách hlavnej hrdinky, ktorá bola vymknutá pred domom a zažila mnoho nepríjemných zážitkov so susedmi, okoloidúcimi a vlastnou starou mamou.
S ďalším vydareným predstavením prišiel divadelný súbor z Nového Mesta pod Šiatrom. Inscenáciu Pozvanie od autorky Eleny Bakošovej režijne spracovala Alena Urbanová. Deti rozohrali hravé predstavenie na motívy Astrid Lindgrenovej Pipi Dlhá pančucha.
Detský divadelný súbor z Budapešti potom predviedol miniatúru od autorky Daniely Onodiovej Sólo pre Korinu. Upravila a réžiu mala Miroslava Kovácsová. V scénke zažiarila hlavná predstaviteľka, ktorá preukázala, že na výbornej úrovni zvládla veľké množstvo textu a zároveň predviedla vynikajúce pohybové a tanečné schopnosti. Pointou tejto hry bolo záverečné poznanie hrdinky, že nie je múdre hrať sa na princeznú a dať sa ovplyvňovať a manipulovať niekým iným, ale človek má byť sám sebou. Súťažná časť prehliadky vyvrcholila tesne pred poludním vystúpením divadelného súboru zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši s hrou Nerozhodný vtáčí spev. Báseň J. Aranya Slávik zdramatizovali a režijne naštudovali Mária Mravíková a Marta Dekrétová. Táto hra mala divácky najväčší úspech, bola odmenená aplauzom a získala aj prvú cenu od odbornej poroty. Režisérkam sa podarilo morálny a ľudský odkaz básne pretaviť do veľmi pôsobivej vizuálnej i akustickej podoby. Najvýraznejšia bola lyrická postava slávika, ktorú stvárnila žiačka 5.B triedy Žofka Príbelská. Na špeciálnej píšťalke – vábničke vytvorila veľmi pôsobivú a spontánnu zvukovo-hudobnú zložku, ktorá dokonale evokovala vtáčí spev. Voľba živého ružového kostýmu pre slávika bola veľmi funkčná. Spolu s pohybovou zložkou sa podarilo docieliť efektný umelecký zážitok, keď vtáčik bez jediného slova dokázal udeliť lekciu z morálky všetkým rozhádaným postavám príbehu. Veľmi funkčne bola pripravená jednoduchá scéna. Pozostávala z radu rustikálnych, do diagonály postavených stoličiek, ktoré predstavovali plot medzi rozhádanými susedmi a v niekoľkých sekundách sa stoličky premenili na súdnu sieň. Hoci hra mala vážne posolstvo, implicitne obsahovala komediálnosť s náznakom ťapákovčiny rozhádaných susedov. Téma bola vybraná veľmi aktuálne a šťastne, oslovila všetkých prítomných a zanechala hlboký estetický zážitok.
Účastníci prehliadky počas prestávky obedovali v priestoroch slovenskej základnej školy. Druhá časť programu sa začala popoludní prehliadkou nesúťažných inscenácií, ktoré deti spolu so slovenskými divadelníkmi naštudovali cez letné prázdniny na Slovensku, v dramatických táboroch. Boli to predstavenia Rezancová princezná, ktorú na námet Kristy Bendovej upravil a naštudoval Peter Hudák. Predstavenie bolo hravé, pestrofarebné, sprevádzané scénickou hudbou, interpretovanou na gitare Petrom Hudákom. Je obdivuhodné, že deti si texty zapamätali a skoro po roku boli schopné znova vystúpiť na javisku. Druhé predstavenie sa volalo Náš priateľ Andersen, ktoré napísala Elena Bakošová. Autorom hudby bol Belo Felix, ktorý deti aj sám sprevádzal na syntetizátore. Ideovým odkazom tejto hry bolo dokázať, že Andersen nie je len autorom vážnych, realistických, krutých, alebo smutných rozprávok, ale že tento majster slova dokáže po mnohých rokoch osloviť aj súčasnú generáciu detí a dať im radosť a hlboký citový zážitok. Hra bola vizuálne efektná vďaka veľkej bielej plachte, ktorá symbolizovala čistotu, bola kráľovstvom i lietajúcim korábom. Hudba dodávala predstaveniu hravosť a približovala ho k muzikálovému žánru.
O 15. hodine bolo v sále osvetového strediska záverečné vyhlásenie výsledkov. Celkovým víťazom sa stala Slovenská základná škola v Sarvaši s predstavením Slávik. Ceny prevzali vedúce detského divadelného súboru Mária Mravíková a Marta Dekrétová. Potom sa konala v malej zasadačke kultúrneho domu záverečná odborná rozprava o divadelných inscenáciách, kde členovia poroty podrobne analyzovali jednotlivé hry a poradili amatérskym divadelníkom, ako skvalitniť prácu s deťmi.
Záver prehliadky patril gymnazistom, ktorí vo Svätom Jure cez letné prázdniny pod vedením slovenských divadelníkov K. Jánošovej a M. Jánoša naštudovali hru Problémy s jazykom – Babylon 21. storočia. Predstavenie sa konalo v historickom prostredí budovy Múzea Samuela Tešedíka v Sarvaši. Bolo dôstojnou bodkou za prehliadkou a optimistickým konštatovaním, že ani po skončení základnej školy mládež nezabudne hovoriť po slovensky a nezanevrie na slovenské divadlo. Aj stredoškoláci študujúci na mnohých typoch škôl sa radi vracajú do slovenských dramatických táborov, rozvíjajú tak svoje znalosti slovenského jazyka a esteticky a ľudsky sa obohacujú. Lebo ako napísal Wiliam Shakespeare: „Vidím. Kde? V oku mojej duše.”
