Fila hľadá vlhu

Slovenské divadlo Vertigo pripravuje divadelnú hru slovenského dramatika Ondreja Šulaja Fila hľadá vlhu, ktorá vznikla na motívy poviedky slovenského spisovateľa Vincenta Šikulu Vlha. Niektorí diváci sa možno pamätajú na predstavenie O psíčkovi a mačičke, ktorého autorom je takisto Ondrej Šulaj, mimochodom, často čerpajúci z pôvodnej slovenskej literatúry. O novej hre sme sa porozprávali s riaditeľkou Danielou Onodiovou.

– Na akú divadelnú hru sa môžu diváci tešiť?

– Filu by sme mohli priradiť k divadelným hrám, v centre ktorých stojí „obyčajný“ človek, zmietaný vo víre dejín. Upútala ma už pred rokmi, takže som veľmi zvedavá, ako si s ňou všetci poradíme a ako ju potom prijmú diváci. Režisérom predstavenia je András Dér, s ktorým sme už v minulosti viackrát spolupracovali. Okrem Petra Havasiho a Orsolyi Holecskovej sa v inscenácii objavia mnohým dobre známi herci András Nagy a Viola Thirringová.

– Bolo ťažké nájsť nových hercov do pripravovaného predstavenia?

– Veľmi sa teším, že k činnosti Vertiga sa pripojili herci O. Holecsková a P. Havasi. Obaja sú zo Slovenska, Peter absolvoval herectvo na VŠMU v Bratislave, Orsi školu obdobného zamerania v Budapešti. O oboch som už čo-to počula, Petra som stretla osobne na jeseň roku 2019 na jednej konferencii vo Vacove, Orsi už viackrát spomínal András Dér, vravel o nej ako o dobrej herečke, ktorú by sme mohli obsadiť, doteraz som sa s ňou však nestretla. Petra som takisto mala na mysli ako nášho potenciálneho herca a – opakujem – teším sa, že ponuku prijal. Takže nájsť ich možno nebolo ťažké, ťažšia bude asi realizácia skúšok – pre organizačné problémy a ich zaneprázdneniu „mimo“ Vertiga.

– Aké je skúšať novú inscenáciu počas pandémie?

– Začať skúšať novú hru je vždy veľmi vzrušujúce. Ak môžem hovoriť za seba, som vtedy plná očakávania, jednoducho som zvedavá, ako sa literárne texty zmenia na dialógy a situácie, ako sa z literatúry stane divadlo, ako ožijú slová. Začať skúšať novú hru online je síce vzrušujúce, ale nie som si istá, či aj ideálne. My sme sa, samozrejme, s režisérom Andrásom Dérom na naše nové predstavenie pripravovali už niekoľko mesiacov. Ako dramaturgička som upravovala text a prispôsobovala ho našim hercom, dohodli sme sa, akým smerom by sa mal náš príbeh vyvíjať. Spomínam to len preto, aby bolo jasné, že príprava inscenácie sa nezačína skúšaním. Po takejto dlhej príprave človek očakáva stretnutie s hercami, ktorí vdýchnu život postavám na papieri. Vidieť ich potom len cez monitor, pomocou online platforiem nie je práve to, po čom túžite. My sme takto spoločne absolvovali niekoľko čítačiek, tešili sme sa jeden druhému, s novými hercami sme sa spoznávali, pracovali sme, ale živý kontakt je živý kontakt. Veľmi na to čakám, veď už by sme mali prejsť do priestoru, dúfam, že sa to onedlho podarí… Potom však nastanú nové problémy. Kultúrne zariadenie, kde sme mali skúšať, vyžaduje ako podmienku vstupu do budovy potvrdenie o očkovaní, t. j. covid pas. Ten z nášho tímu ešte nemá každý, resp. nie každý sa chce dať zaočkovať. Takže treba hľadať nový priestor… Okrem toho hercom sa pre pandémiu hore-dole posúvajú skúšky, nakrúcania, a keďže Vertigo nemá stály súbor, nezostáva nám nič iné, len sa prispôsobovať. Skúšobný proces sa tak stále posúva.

– Pripravuje sa divadlo už na živé predstavenia alebo sa orientujete na online programy?

– Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pripravujeme sa na živé predstavenie/nia. Ale: kto vie, čo bude o mesiac, o dva? Pôvodne sme novú inscenáciu plánovali dokončiť tak do polovice júna. Doteraz sme prezenčné skúšky odmietali pre stále nebezpečenstvo nákazy, v tomto momente sa situácia zlepšila a hádam už začneme „naozaj“ skúšať, ale v týchto časoch nikto nie je prorokom, treba byť optimistom. Inscenáciu musíme rozhodne dokončiť do začiatku septembra, nakedy je naplánovaný festival národnostných divadiel Jelen/lét. Na dokončenie čaká aj rozprávka Varené vajíčko nespieva, ktorá má (už po druhý raz) pozvanie na festival Divadelné podzámčie vo Zvolene, takisto v septembri. Ak zostanem pri divadle – lebo veď Vertigo má v náplni aj osvetovú činnosť – a prezentácie online, radi by sme sa zamerali na tvorbu slovenských spisovateľov v Maďarsku a predviedli ukážky z ich tvorby.

– Aké sú plány Vertiga po zrušení opatrení? Plánujete pokračovať v hraní inscenácie Noc Helvera, alebo sa zameriate na novú hru?

– Týždne a mesiace bežia úžasným tempom a hoci sa to ešte nezdá, pomaly je tu leto. Doteraz sme nemohli hrať. Vidím, že moje plány zo začiatku roka sa asi nepodarí splniť, konkrétne pokiaľ ide o počet predstavení, ktoré by sme radi odohrali. Bežne som naozaj optimistka, ale v tomto momente musím byť aj reálna: budem sa veľmi tešiť, ak sa podarí naštudovať novú inscenáciu a aj ju hrať a ak sa podarí oprášiť aspoň niektoré z našich starších predstavení: Noc Helvera, drámu, ktorú sme už nestihli odohrať všade tam, kde sme to mali naplánované, ale azda by divákov potešila aj veselohra Dámska šatňa a možno ešte stále Nízkotučný život… Ako mnohým „postihnutým“, aj nám veľmi chýbajú diváci, táto pauza je už veľmi dlhá, a treba len veriť, že nás k nim kľukaté cesty a cestičky onedlho znovu zavedú!

Ako sme už spomenuli, budeme môcť v novej inscenácií privítať aj nového herca a novú herečku. Obaja hrajú v prvom rade v maďarskom jazyku, opýtali sme sa ich, či je pre nich novou výzvou hrať v slovenskom jazyku:

Peter Havasi: – Pre mňa skúšať alebo hrať po slovensky nepredstavuje žiadny problém. Pravdou síce je, že väčšinu mojich predstavení hrám teraz v maďarčine, ale mám v repertoári aj dva tituly po slovensky. Jedným je muzikál West side story v Bratislave a druhým je adaptácia Kafkovej Premeny, ktorú sme vytvorili s Divadlom na Peróne v Košiciach. Popri tom už pomaly desať rokov učím herectvo na jednom z košických konzervatórií. Takže môžem pokojne vyhlásiť, že som v dennom kontakte so slovenským jazykom.

SDVNovInsc-02
Scroll Up