Filmy poslucháčov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave

Hviezdna cesta (SK,2025, réžia: Klaudia Grancová, 8´, animovaný film)

Trinásťročná Margarétka sa každý večer vracia domov tmavými ulicami. Spočiatku sa bojí tmy, až kým v nej neobjaví zvláštne priateľstvo – malú hviezdu, s ktorou môže tancovať pod nočnou oblohou. Keď však pouličné lampy svojím svetlom prekryjú hviezdy, musí znovu nájsť cestu k svojmu neobyčajnému priateľovi. Lyrický animovaný film Klaudie Grancovej rozpráva o prekonávaní strachu, sile fantázie a o tom, ako sa náš svet môže zmeniť, keď zmeníme uhol pohľadu.

Bublina (SK, 2025, réžia: Wanda Przeworska, 5´, animovaný film)

Malá upratovačka žije vo svete, v ktorom obri utláčajú drobných ľudí a odsudzujú ich na podradnú prácu. Každý deň bojuje so strachom a bezmocnosťou, až sa napokon rozhodne vzoprieť svojmu obriemu šéfovi. Pomocou šumivej tablety sa pokúsi zaplaviť jeho hlavu farebnou, trblietavou vlnou skazy. Keď však objaví, čo sa skrýva v jeho vnútri, jej plán sa nečakane skomplikuje. Surreálna animovaná alegória o útlaku, strachu a hneve odhaľuje, ako ľahko sa môže túžba po spravodlivosti premeniť na ďalší kolobeh nenávisti.

315 a ja (SK, 2025, réžia: Rebeka Bizubová, 17´, hraný film)

Osamelý strážnik opusteného hotela žije v zajatí svojej každodennej rutiny, až kým sa v jeho živote neobjaví tajomná návštevníčka Nina. Keď zaspáva za recepčným pultom, hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, spomienkami a snami sa začínajú stierať. V tichu prázdneho hotela sa postupne odkrýva jeho vnútorný svet a trauma, s ktorou sa nedokáže vyrovnať. Komorný poetický film Rebeky Bizubovej s jemným čiernym humorom rozpráva o osamelosti, bolestných spomienkach a hľadaní cesty k sebe samému.

Ako počúvať fontány (SK, 2025, réžia: Eva Sajanová, 10´, dokumentárny film) 

Čo by sa stalo, keby fontány dokázali prehovoriť? Vo filme Evy Sajanovej ožívajú bratislavské fontány a každá z nich prináša vlastný príbeh. Hovoria o zanedbávaní, miznutí verejného priestoru a deštrukcii kultúry. Ich hlas postupne silnie, až ich vzbura vyústi do protestu. Experimentálny dokument s poetickými a absurdnými prvkami otvára otázky nášho vzťahu k mestu, verejnému priestoru a hodnotám, o ktoré môžeme ľahko prísť, ak im prestaneme venovať pozornosť. Film získal cenu Premio Nest – The Mediapro Award na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne v roku 2025.

Vtedy na Morave (SK, 2025, réžia: Rastislav Kupšo, 29´, hraný film) Mladý pomocný murár Rudo sa proti svojej vôli ocitá s kolegami na pracovnej fuške na Morave. Príchod excentrického Kuliša spustí sériu chaotických udalostí, počas ktorých sa rozpadá nielen stavba, ale aj vzťahy medzi robotníkmi. Do Rudovho života navyše vstupuje prízrak starej lásky Tamary, ktorý oživuje jeho nevyriešené vnútorné konflikty. V surovom svete robotníckej partie, kde sa realita prelína so snom a chaos postupne preberá kontrolu, sa Rudo snaží zachovať si posledný kúsok cti a ľudskosti.

---

Andrej má na leto jednoduchý plán: vyhýbať sa problémom, tráviť čas s babkou a nerobiť hlúposti. Jeho pokojný svet však naruší nečakané stretnutie s Mišou, s ktorou si začne budovať krehký milostný vzťah. V chaotickom svete plnom neistoty, absurdných situácií a komplikovaných vzťahov sa Andrej učí, že láska si vyžaduje odvahu, úprimnosť a schopnosť prijať vlastnú zraniteľnosť. Celovečerný debut Martiny Buchelovej je svieža romantická tragikomédia o dospievaní, prvej láske a hľadaní vlastného miesta vo svete. Film získal hlavnú cenu v súťažnej sekcii Proxima na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2026.

---

---

Úspechy a dynamika rozvoja slovenskej kinematografie 2025/26 Vstup generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého.

---

---

Elegantná lekárka Ingrid pracuje v polovici 80. rokov v okresnej nemocnici v Československu. Venuje sa pacientkam, pomáha privádzať na svet deti a ukončuje nechcené tehotenstvá. Rómskym ženám vykonáva aj sterilizácie bez toho, aby si plne uvedomovali ich dôsledky. Nové priateľstvo s mladou sanitárkou Agátou však postupne narúša Ingridin pohľad na svet a núti ju spochybňovať pravidlá, ktoré dovtedy bez výhrad prijímala. Film Ivana Ostrochovského otvára bolestivú kapitolu československých dejín a kladie otázky o osobnej zodpovednosti, diskriminácii a práve človeka rozhodovať o vlastnom tele.