Slovenské Divadlo Vertigo

2019 – Divadelné súbory na sarvašskom javisku

Uverejnené: utorok, 29. október 2019, 08:35, LUNO

V Sarvaši na celý víkend 25. – 27. októbra obsadili divadlo Cervinus Teátrum a jeho okolie slovenskí herci zo Slovenska, Srbska a Maďarska. Srdečné stretnutie sa konalo pod značkou divadelného festivalu Spolu na javisku (i mimo neho), ktorý pravidelne organizuje dobrá a neúnavná duša slovenského divadelníctva v Maďarsku Daniela Onodiová spolu so Slovenským divadlom Vertigo i mimo neho. Prehliadky sa zúčastnili amatérske divadelné súbory i profesionálne zložky divadiel z troch krajín. Všetci hrali po slovensky na vysokej profesionálnej úrovni.

V Malej sále divadla Cervinus Teátrum v Sarvaši na úvod celého festivalu pozdravila hercov, tvorcov a divákov hlavná organizátorka Daniela Onodiová. Účastníkom prvého večera sa prihovoril aj novozvolený primátor mesta Michal Babák. Líder dolnozemského slovenského mesta s kolmými ulicami zavinšoval po slovensky a zamyslel sa nad umeleckým svetom, ktorého reprezentanti – herci – sa stretli v Sarvaši po 11. raz. Primátor Babák citoval príslovečnú vetu, pripisovanú Williamovi Shakespearovi, ktorú toľkokrát uvádzajú v súvislosti s divadlom, životom a kadečím: „Celý svet je divadlo a my iba herci v ňom.“ Svojimi slovami jednoznačne chcel podporiť všetkých, ktorí majú radi divadlo, ktorí chcú hrať divadlo, aby vo svojej činnosti pokračovali, lebo týmto spôsobom vytvárajú novú hodnotu, budujú stmelenú pospolitosť. Robiť dobré divadlo je nákladné, preto by sme mali byť radi, že existujú zanietení a do divadla zamilovaní ľudia, ktorí aj napriek nedostatku finančných zdrojov tvoria divadelné predstavenia. Potom sa s nimi postavia pred divákov, napríklad aj v slovenskom meste Sarvaš. Primátor sa vyjadril v tom duchu, že aj v budúcnosti budú podporovať možnosti vidieť divadelné predstavenia po slovensky a každému poprial krásny a hodnotný umelecký zážitok. V mene sarvašských Slovákov privítala divákov festivalu členka sarvašskej slovenskej samosprávy Anna Franková.

Na dosky znamenajúce svet sa ako prvý festivalový hosť postavili štyria klauni, pardon, herci popradského Divadla Commedia s absurdnou komédiou Slawomira Mrožeka Stroskotanci na šírom mori. Súbor má za sebou viac ako päťdesiat rokov účinkovania a nie náhodou sa zaradil medzi najúspešnejšie, najprofesionálnejšie neprofesionálne divadelné telesá na Slovensku. V repertoári má 12 predstavení, čo je úctyhodný počet. Dokonca boli schopní oprášiť na jar 2019 inscenáciu Stefana Caneva Jana z Arcu, Boh a kat, ktorá mala premiéru v roku 1994. Vystúpeniam Divadla Commedia tlieskali diváci v 17 krajinách sveta. Vďaka dôslednej dramaturgii a presnému výberu hercov majú diváci z tejto javiskovej tvorby dojem, že inscenácie sú napísané výlučne pre Divadlo Commedia, natoľko majú aktéri ušité úlohy na mieru. Smutná klauniáda v réžii vedúceho súboru Vlada Benka je mrožekovsky plná absurdných textov, absurdných situácii, absurdných konaní postáv. Pritom je čechovovsky nadčasová, so starými textami a aktuálnymi odkazmi na súčasnosť.

Z Malej sály sa obecenstvo presunulo do Veľkej divadelnej sály, kde medzitým postavili scénu technici – ba aj vedenie a herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč, aby uviedli v Sarvaši drámu Vladimíra Hurbana Hurbanova Zámka škripí. V réžii absolventky banskobystrickej Umeleckej akadémie Svetlany Gaško súbor svojou hrou konštatuje, že svedomie je najvýznamnejším regulátorom našich činov a zároveň kladie otázku, či dokážeme zabudnúť na to, čo bolo predtým a začať nový život, alebo minulosť bude za nami chodiť ako tieň a nedovolí nám zabudnúť či získať odpustenie. Mimochodom divadelníctvo v Kysáči má viac ako stopäťdesiatročné tradície. Intenzívnejšia činnosť sa viaže na rok 1905 a v roku 1938 kysáčski divadelníci vystupovali aj na scéne Slovenského národného divadla.

Verní diváci slovenského divadelníctva v Maďarsku mali možnosť vidieť predstavenie komlóšskych ochotníkov Janko Drotár, ako aj Noc Helvera v podaní profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo. Ako vysoko nastavili pomyslenú latku profesionality herci Divadla Commedia v prvý večer, tak všetci pokračovali: množstvo textu sa na hľadisko valilo ako v súťaži Kto si vie viac zapamätať? Aj účastníčky letnej divadelnej dielne mali čo povedať v príbehu O Červenej čiapočke trochu inak. Hurkula Poirotová v podaní Hanny Sáry Kolyszovej sa asi učila nielen od Miška a Katky Jánošovcov, ale aj veľkých Herculov Poirotov na striebornom plátne. Celkom malé divadlo zo Starého Tekova na veľkom javisku zinscenovalo Manželskú poradňu v podaní Rie a Petra Mészárošovcov. Vynikajúcim doplnením zábavnej komédie boli citlivé šansóny Hany Hegerovej, či niektoré dobre známe šlágre slovenskej populárnej hudby umocnené sprievodom na živo hrajúcej kapely. Do spevu niektorých pesničiek sa pridalo aj hľadisko. Sobotný večer sa skončil spoločným posedením. V nedeľu dopoludnia „zviedla“ divákov do viedenského bahna maďarských dodávateliek sexuálnych služieb pozláteného seba dávajúcou, obetavou, mladou láskou, milujúcou až na smrť. Autorom monodrámy Ž-tém je András Salamon a hrala Eva Javorská. Pútavá, dramaticky dynamicky pripravená inscenácia udržala pozornosť divákov celých 40 minút. Hoci hlavná hrdinka bola až na zaplakanie naivná, mladá a jednoduchá, chcelo sa s ňou súcítiť a potrestať neopätovanie jej lásky, zneužitie jej nevinnosti.

Nevinnosť a jej strata, zneužitie citov a obeta človeka zarezonovala aj v tragikomédii _aďarského autora Zoltána Egressyho Portugál v podaní Slovenského vojvodinského divadla (SVD) z Báčskeho Petrovca, jediného profesionálneho slovenského divadla v Srbsku, zastávajúceho špecifickú pozíciu minoritného divadla. Po slovensky dostala hra titul Svæty za dedinou. Dramatizáciu a scénografiu urobil, kostýmy navrhol a hudbu vybral režisér Dušan Bajin.

Medzi predstaveniami, ako aj v sobotu večer si účastníci neustále mali čo povedať. Väčšina sa poznala či už z medzinárodnej prehliadky Všetci spolu na javisku alebo z iných stretnutí v iných dejiskách, iných scénach, iných krajinách. Vtipkovanie a spomínanie na zábavné spoločné zážitky nemalo konca kraja. Ako dostali maďarskí kolegovia v Srbsku prvé, úžasne sladké jahody, z ktorých je teraz voňavý lekvár, ako musel vedúci kysáčskeho súboru Janko Privizer odbehnúť domov podojiť a zahraniční kolegovia si mysleli, že si robí žarty. Pritom on aj s rodinou naozaj hospodári, divadlo je len milovaný koníček. Ako počítajú históriu jedného festivalu na Slovensku podľa veku jednej z dcér Mészárošových z Celkom malého divadla či o koľko gramov viac citu si môžu dovoliť neprofesionálni herci oproti profesionálom. Spoločne si dovolili konštatovanie, že folklórom môžeme zachraňovať tú – ktorú národnosť, ale divadlo je jazyk. Bez jazyka zostaneme ako bez ducha… Preto nesmiete, nesmú, sa nesmie prestať hrať divadlo. Raz hádam príde aj viac divákov…

Erika Trenková

Foto: autorka