2017 – DETI DEŤOM – Slovenské Divadlo Vertigo

Aké požič, také vráť…

Uverejnené: pondelok, 22. máj 2017, 15:40, Ľudové noviny, Cs. Lampert

V polovici mája sa v priestoroch Cervinus Teátra v Sarvaši zišli milovníci detského divadla, aby si v rámci 24. ročníka populárnej Divadelnej prehliadky Deti deťom – ktorú organizuje Slovenské divadlo Vertigo (SDV) – pozreli, čo všetko vytvorili umelecké kolektívy jednotlivých škôl od minuloročného stretnutia.

Obecenstvo privítali riaditeľka SDV Daniela Onodiová, predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Anna Franková a viceprimátor mesta Sarvaš Pál Hodálik, ktorí popriali účastníkom predovšetkým príjemnú zábavu a radosť z jednotlivých predstavení, či už na javisku, alebo v hľadisku. Na začiatku programu deti z vlaňajších letných dramatických táborov SDV pod vedením profesora Bela Felixa predviedli svojim rovesníkom piesne, ktoré sa tam naučili v rámci inscenácií Nad Tatrou sa blýska a Líškanie. Tohto roku sa do súťažnej prehliadky prihlásili štyri školské dramatické súbory: Budapešť, Kétšoproň, Nové Mesto pod Šiatrom a hostiteľský Sarvaš. Ako prvé sa predstavili deti zo Základnej a materskej školy sv. Štefana v Kétšoproni s inscenáciou s názvom Sme kozliatka, ktorú pod vedením pedagogičky Eriky Tóthovej nacvičili na hodinách telocviku, ako aj v rámci hodiny dramatickej výchovy, ktorú majú raz týždenne. V adaptácii klasického príbehu vlk je veľmi vynaliezavý, keď mu kováč nie je ochotný ukuť tenší hlások, zapíše sa do umeleckej školy na hodiny spevu. Naučí sa spievať tenším hlasom a nakoniec kozliatka ho pustia, lebo si myslia, že za dverami spieva ich mama. Avšak nie je ešte všetko stratené: kozliatka nechajú po sebe stopy a mama koza s jediným kozliatkom, ktoré sa skrylo pod stôl, nakoniec ich nájde a zachráni.

Detský dramatický súbor (DDS) Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom v réžii hosťujúcej učiteľky Dagmar Kötelešovej spracoval ľudovú rozprávku Ďuro – Truľo. Chudák Ďuro je taký hlúpy, že si rozum ani v Paríži nekúpi, najväčšou starosťou jeho matky je, ako ho oženiť, ale nakoniec aj táto inscenácia má happy end: Ďuro si nájde ženu, primeranú svojim schopnostiam… Novomešťania opäť mali výborné, originálne nápady – čo sa týka scénografických riešení –, avšak občas práve niektoré z nich nám pripomínali ich vlaňajšiu víťaznú inscenáciu Múdry Maťko. Pod inscenáciu DDS Materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti sa režijne podpísali pedagogička Miroslava Kovácsová a študentka Nikoleta Nagyová, pripravili ju podľa maďarskej ľudovej rozprávky „Aké požič, také vráť…“. Budapešťania opäť stavili na individuálne výkony troch protagonistiek, ktoré sa nápadito pomstia svojmu strýkovi, lebo ich vydedil z majetku. Pritom tu by sme vyzdvihli očividný vývin žiaka Petra Karkuša, ktorý hral práve chamtivého strýka, jeho stvárnenie je čoraz smelšie a jeho gestá a mimika sú čoraz výraznejšie. Divadelný súbor Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova hostiteľského mesta siahol tiež po ľudovej rozprávke, spracoval pomocou Margity Kmotriczovej a Márie Mravíkovej Kráľa kocúra. Tu by sme spomenuli opäť šikovné individuálne výkony, aké podali napríklad hlavný protagonista kocúr, alebo múdra sova. Nakoniec sa porota (metodologička Elena Bakošová, bývalá vedúca sarvašských divadelníkov Marta Dekrétová a Belo Felix) rozhodla tak, že tretie miesto udelia divadelníkom z Kétšoproňu a zo Sarvaša, na druhom mieste skončili Novomešťania a tohtoročným víťazom sa stal DDS budapeštianskej slovenskej školy.

V súťažnej prehliadke nevystúpil DDS zo Slovenského Komlóša, ktorý tohto roku nestihol pripraviť inscenáciu, avšak ich jedinečný humor – na ktorý sme si už zvykli – očividne chýbal na javisku Cervinus Teátra. Ešte jedna poznámka na okraj: účinkujúcich žiakov v jednotlivých súboroch nebolo málo, takže o divadelníctvo aspoň v týchto školách je asi veľký záujem. Vieme, že učitelia sú veľmi zaťažení, hlavne odvtedy, ako sa na úkor voľného času musia venovať príprave svojich „populárnych“ odborných portfólií… Ale nebolo by účinnejšie pri takomto počte žiakov v danej škole rozdeliť ich na dve skupiny a pripraviť dve osobitné inscenácie, samozrejme, ak sa nájde ďalší pedagóg, ktorý by bol ochotný venovať sa druhému kolektívu? Nie je to žiadne nóvum, vlani sme na prehliadke videli zo sarvašskej slovenskej školy až dve inscenácie v podaní dvoch rôznych súborov. Možno viacero detí by sa takto mohlo uplatniť, ukázať svoj talent, ukázať čo všetko vie a nehrať na scéne iba v pozadí komparz pre tých najšikovnejších… Pritom vedúcimi týchto súborov možno ani nemusia byť slovenčinári (ktorí by však mohli pomôcť pri naštudovaní textu a správnej výslovnosti). Aj na toto sme už mali príklad: kedysi roky chodili na prehliadku deti z Kirťu, ktorým sa venovali pedagogičky dramatickej výchovy a pri nacvičovaní textov im pomáhali učitelia slovenčiny. To iba ako nápad, ale v žiadnom prípade nie je našou „parketou“ vymýšľať pedagógom úlohy navyše…

Mimo súťažnej prehliadky v popoludňajšom bloku si diváci mohli pozrieť aj inscenáciu Sen svätojánskej noci v podaní divadelníkov Gymnázia J. Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, vojvodinskí hostia zaujali obecenstvo predovšetkým originálnymi kostýmami. Dielo Divadla Thalia Teatro spod Pustého hradu Červeňkráľ a Žltovláska na motívy rozprávky Pavla Dobšinského bolo zábavnou inscenáciou v klasickom slova zmysle. Monika Necpálová a Peter Kamenský vytvorili takú uvoľnenú atmosféru, že sa im do predstavenia podarilo zapojiť aj obecenstvo, dokonca aj tú staršiu vekovú skupinu, s ktorou imaginárne pripravili čokoládovú tortu. Takto sme sa dozvedeli napríklad, že náš stály dopisovateľ z budapeštianskeho Slovenského gymnázia Zoltán Havas dokonale dokáže dojiť kravy. Domnievam sa, že vyvrcholením série predstavení bola premiéra pomerne nového kolektívu, Štúdia mladých SDV, inscenácie s názvom Real Therapy Show – Terapia po našom. Detaily zo zákulisia rôznych závislostí a rodinných problémov v sugestívnom a zrelom prednese mladých hercov(Vivien Kapitányová, Virág Töröková a Máté Jókai), ako aj karikujúce stvárnenie umelo a nasilu vytvorenej, prehnane veselej atmosféry moderátorkou show v podaní herečky – režisérky Ági Jókaiovej nezostali bez odozvy divákov.