2023-Divadelná dielňa

„Od večera do rána, skúšame Bukovčana,
a ja skúšam, skúšam, skúšam,
skúšam, od večera do rána.”

Aj to by mohlo byť mottom tohtoročnej divadelnej dielne mladých, ktorú Slovenské divadlo Vertigo (SDV) zorganizovalo od 17. do 23. júla. vo Svätom Jure. Jedenásť mladých ľudí, dvaja organizátori, jeden sprevádzajúci učiteľ, jeden režisér a asistent spolu strávili nezabudnuteľný týždeň, ktorého výsledkom je polhodinové predstavenie s názvom Kým Bukovčan nezaspieva.

Oficiálne otvorenie bolo v pondelok popoludní, kedy sa vlastne začali aj skúšky (ako naznačuje pomyselné motto, veľa sme skúšali). Riaditeľka SDV Daniela Onodiová pripomenula, že tento workshop organizuje inštitúcia od roku 2008, pričom okrem dvoch príležitostí vždy vo Svätom Jure. Predstavila režiséra Michala Jánoša, ktorý pôsobí ako herec v Divadle Jána Palárika v Trnave, Zuzanu Benkovú, hosťujúcu učiteľku na gymnáziu v Békešskej Čabe a Máriu Tóthovú, spolupracovníčku SDV. Miškovi Jánošovi pomáhal aj Matej Janík, ktorý v septembri začne študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Tento rok sme nacvičili predstavenie podľa divadelnej hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, ktorého prakticky nový text napísal M. Jánoš. Hlavnú myšlienku Bukovčanovej hry – či človek môže rozhodnúť o živote alebo smrti druhého človeka – režisér presunul do 21. storočia s jeho špecifikami. V našom prípade nešlo o to, kto zomrie, ale o to, kto nebude pokračovať v práci vo vymyslenom divadelnom krúžku, kde sa práve skúšala Bukovčanova dráma.

Denný program tábora dokazuje, prečo bolo naším mottom to, čo spomínam v úvode: po raňajkách sme začali malou rozcvičkou, potom sme začali skúšať, nasledoval obed a po malom oddychu sme tiež skúšali. Po večeri sme sa učili texty, vlastne sme zase skúšali.

Divadelná dielňa sa však nezaobíde bez výletu do Bratislavy. Ani tento rok to nebolo inak. V utorok popoludní sme nastúpili do autobusu a asi o pol hodiny sme boli v Bratislave. Tu sme si prezreli najnovšiu časť mesta, mali sme trochu voľného času a po večeri sme sa električkou a autobusom vrátili do ubytovne Agapé vo Svätom Jure. Samozrejme, keď bolo trochu času, objavovali sme aj krásy a zaujímavosti Svätého Jura.

Ako môžete vidieť na fotografiách, prežili sme spolu veľmi pekný týždeň. Ak všetko pôjde podľa plánu, predstavenie budete môcť vidieť na podujatí Spolu na javisku (i mimo neho) začiatkom októbra.

A kto hrá v kuse, ktorý sa zrodil počas letnej divadelnej dielne mladých? Z Békešskej Čaby Edina Čajbóková, Hana Krajcsoviczová a Réka Vozárová, zo Slovenského Komlóša Linda Lestyánová. Z Budapešti prišli žiaci, ktorí sa už zohrali v školskom divadelnom krúžku, o ktorom sa naši čitatelia nedávno mohli dočítať: Dora Szekeresová,Lucia Sarlota Kovácsová, Hana Barbara Nyergesová,Stela Styevová, Rafael Ladislav Liška a Márk Lotár Bónis. Ponuku na účasť v dielni prijal aj mladý pedagóg budapeštienskej slovenskej školy Zoltán L. Havas.

Samozrejme, divadlo sa nezaobíde bez kulís a kostýmov. Tento rok boli kulisy autentické, pretože, keď nám počasie neprialo (konkrétne: vonku bolo veľmi teplo), skúšali sme v budove ubytovne a napokon aj v pivnici pod kostolom (pôvodný príbeh sa naozaj odohráva v pivnici). Tu sa na začiatku príbehu ocitajú aj dvaja protagonisti – Fanka a Ondrej. Časť z ich dialógu v prvom obraze Bukovčanovej hry odznela aj v našom predstavení. S kostýmami nám aj tento rok veľmi pomohla pani z miestneho „sekáča“, obchodu s oblečením z druhej ruky.

Ešte jedna vec na záver. V článku som možno príliš zdôrazňoval naše motto. Prečo som ho tak často spomínal? Vliezlo mi pod kožu. Tu je jeho krátka história: počas jednej z prestávok som začal hrať na husliach pieseň Ešte si ja pohár vína… Režiséra Miška to inšpirovalo ahneď vymyslel nový text: …Od večera do rána, skúšame Bukovčana, a ja skúšam, skúšam, skúšam, skúšam, od večera do rána. Neskôr sme v hre použili tento variant.

(zlh) – LUNO

Foto: autor a Daniela Onodiová

Scroll Up