Pochádzam zo Santova (Pilisszántó), ale už ako sedemročný som sa dostal do budapeštianskej slovenskej školy. Maturoval som v roku 1988 na Slovenskom gymnáziu tejto inštitúcie. Na tieto roky mám pekné spomienky, hlavne na triedne výlety, na záujmové krúžky, kultúrne zájazdy a predovšetkým na niektorých skvelých učiteľov a vychovávateľov. Od roku 1989 do 1994 som študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor kulturológia a manažment v kultúre. Tieto roky boli tiež zaujímavé, hlavne preto, lebo sme na vlastnej koži mohli prežiť Nežnú revolúciu v Bratislave. Po skončení som sa vrátil do Budapešti, niekoľko rokov som pracoval vo svojej profesii na rôznych pracoviskách. V tomto období sme pod vedením Danky Onodiovej založili amatérsky divadelný súbor Vertigo, v prvej inscenácii „Okasen a Nikoleta“ som hral postavu Okasena. V rokoch 2000-2001 som žil opäť v zahraničí, v Puerto Riku, kde som sa naučil po španielsky, tento jazyk dodnes zbožňujem. Moji „kolegovia“ z Vertiga zatiaľ mali na repertoári ďalšie dve nové inscenácie. V roku 2004 som sa opäť zapojil do práce súboru, hral som v jednoaktovkách Tajovského Hriech a Matka. Podľa mňa „zlatým vekom“ amatérskej zložky boli roky, keď sme hrali čiernu komédiu Pohreb od Ivana Holuba. Aj keď začiatky práce boli nesmierne ťažké, dodnes je mojou najobľúbenejšou rolou postava Pištu v tejto hre. Tiež som mal rád Dr. Nadhorského v Našej mačičke od Vladimíra Hurbana Vladimírova a Egona v Nízkotučmom živote od Viliama Klimáčka. Práca v rámci nášho malého kolektívu neznamená pre mňa iba „povinnosť“, za tie dlhé roky sa vytvorili v ňom aj skutočne vzácne priateľstvá. Mám pekné spomienky na predstavenia nielen doma, v Maďarsku, ale aj na hosťovské vystúpenia, alebo účasť na festivaloch či už v Nadlaku (Rumunsko), alebo v Kysáči, Pivnici (Srbsko), a samozrejme na Slovensku (Bratislava, Cinobaňa, Lučenec, Martin, Poltár a iné).

Dlhé roky som bol externým spolupracovníkom Ľudových novín, 3 roky aj ich interným reportérom a redaktorom. Vďaka práci v našom týždenníku a venovaniu sa divadlu som spoznal skoro všetky mestá a obce v Maďarsku, kde žijú Slováci, za čo som nesmierne vďačný, pretože som mohol spoznať ich špecifiká a odlišnosti. Preto si to vážim, lebo je to jedna z mojích záľub, záujem o kultúru, históriu a národopis Slovákov v Maďarsku. Vo voľnom čase sa ešte rád venujem mojej záhrade, rád chodím na prechádzky so svojím psom, alebo na dlhšie výlety s priateľmi a tiež milujem objavovať nové miesta vo svete.

Čo sa týka mojej profesijnej dráhy, od roku 2019 redigujem v rámci Školského úradu slovenské učebnice pre naše školy.

Mojím životným krédom je: „Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím.“ (Arthur Schopenhauer)